Left menu

 

Eures

Eures

Natur pack

 

Štatistika prístupov

    pocitadlo
Eures

 

Sociálna práca v obci

Logo

 

 

Počasie

meteoblue

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

História obce - Osídľovanie Kurimy

 
O vývoji osídlenia a o obyvateľoch terajšieho katastra obce Kurima v dobách pred prvou písomnou správou z roku 1270 informuje archeologické bádanie. Doba, ktorá uplynula od prvej historickej správy o Kurime dodnes, je len zlomok času, v priebehu ktorého sa ľudská spoločnosť od svojich počiatkov rozvíjala a zdokonaľovala.
error loading fileUž v úvodnej časti tejto state o archeologických pamiatkach Kurimy žiada sa spomenúť že takmer všetko čo o predhistorickom osídlení Kurimy vieme sa zaslúžil jediný bádateľ- Vojtech Budinský-Krička- jeden z tvorcov a priekopníkov moderného archeologického bádania na Slovensku.
Rodák z Ružomberka (nar1903), ako mladý univerzitný profesor Komenského univerzity, riaditeľ Štátneho archeologického ústavu a kustód archeológie v Slovenskom národnom múzeu v Martine, na základe listu Bartolomeja Krpelca, školského inšpektora v Bardejove, roku 1940 prišiel do Kurimy a do susedných Kožian preskúmať skupiny mohýl, o ktorých spolu pisateľom listusa domnieval, že v nich pochovávali svojich mŕtvych starí Slovania. error loading file
Vojtech Budínsky-Krička na rozhraní kurimského a kožianského chotára v miestach blatného vrchu objavil na okraji lesa, na pasienkoch i na roliach najmenej 18 mohylových násypov. Ešte v tom istom roku päť z nich podrobne preskúmal a zistil, že mohyly nenavŕšili Slovania, ale že ide omohyly staršie o tri tisícročia, ktoré pochádzajú z konca neskorej doby kamennej.Išlo o epochálny objav najstarších pohrebov pod mohylami na Slovensku a o dovtedy neznámu pravekú kultúru, ktorú do európjskej literatúry pod názvom Kultúra východoslovenských mohýl uviedol sám V.Budínsky Krička. Vynikájuce objavy v Kurime a v Kožanoch hlboko poznamenali jeho ďalší život ako vedca i ako človeka. Vdome bratov Škvarekovcov na samote Klekoč v kurimskom katastri, kde počas vykopávok mohýl do roku 1949 býval akde sa neskôr ako pravidelný hosť vracal, našiel - možno povedať svoj druhý domov.
Dôverne sa zblížíl s obyvateľmi Kožian i Kurimy, získal si ich priazeň i autoritu a účastníci jeho vykopávok dodnes naňho s uznaním spomínajú. Prof. Dr.Vojtech Budinský – Krička, DrSc,  významný slovenský archeológ, objavil na rozhraní kurimského a kožianského chotára v miestach Blatného vrchu najmenej 18 mohylových násypov. error loading file
Ešte v tom istom roku päť z nich podrobne preskúmal a zistil, že mohyly nenavŕšili Slovania, ale že ide o mohyly staršie o tri tisícročia, ktoré pochádzajú z neskorej doby kamennej. Išlo o epochálny objav najstarších pohrebov pod mohylami na Slovensku. Veľkou podstatnou zmenou vo vývoji ľudstva bolo objavenie pestovania kultúrnych rastlín, najmä obilia a strukovín, ako i krotenia a chovu zvierat, na počiatku mladšej doby kamennej (neolitu).
Z tohto obdobia sa našli nástroje a iné predmety z rôznych materiálov, ktoré umožňujú rekonštrukciu technológie výroby nástrojov a ich používanie pri práci. Kurima a jej okolie bola údolím Tople spojená s Východoslovenskou nížinou, na ktorej prví roľníci zakladali polia a osady už asi v priebehu 6. tisícročia pred Kr. Po tejto azda len epizodickej prítomnosti prvých roľníkov a chovateľov v blízkom susedstve Kurimy v nasledujúcom období archeologické pramene nedokladujú počas ďalších rokov žiadnu ľudskú aktivitu.
 error loading fileZ doby železnej, trvajúcej od 8. storočia pred Kr. po dobu okolo zlomu letopočtu, nie je zatiaľ osídlenie známe, no pochádza odtiaľ unikátna zlatá minca, ktorú našiel Andrej Pivovarník v r. 1958 na návrší zvanom Stražná. Ide o zlatý statér typu Niké. Je to dosť verná napodobenina statára Alexandra Veľkého.
Na prednej strane je hlava bohyne Palas Atény, na zadnej strane mince je okrídlená postava bohyne Niké s vavrínovým vencom v pravici. Je to jediná minca tohto typu na Slovensku.
Kurima s blízkym okolím sa nachádza v oblasti Ondavskej vrchoviny v údolí Tople. Geomorfologicky jej dnešnú polohu charakterizuje pomerne úzka rovina pozdlž rieky so záplavovou nivou a s nízkou terasou v nadmorskej výške 204-210 m nad morom, ktorá zhruba na línii dnešnej cesty Dubinné - Kurima - Kučín východným smerom náhle prechádza do zvlnenej pahorkatiny v nadmorskej výške okolo 260-440 m. Väčšie vodné toky sú len vo východnej, prevažne lesnatej časti chotára, ktoré sa vlievajú do potoka' pritekajúceho z Kožian.
O pravekom osídlení tejto časti Slovenska vie sa pomerne málo a pri hľadaní odpovede na otázku, prečo na stredných a horných tokoch Tople, Ondavy a Laborca, ktoré tečú paralelne v podobných geomorfologických podmienkach, je podstatne menej archeologických nálezísk ako na iných územiach Slovenska, napríklad na Východoslovenskej nížine, ktorá siaha až po Vranov alebo i v okolí Prešova. Pre trvalé zakladanie sídlisk sú dôležité nad morské výšky územia, druhy pôd a ich typy, zrážky a teplota v priebehu roka, ktoré bezprostredne podmieňujú pestovanie kultúrnych rastlín a umožňujú chov zvierat, čo však v plnom rozsahu platí len pre dobu po zavedení roľníctva a chovateľstva počas mladšej doby kamennej v priebehu 6. tisícročia pred Kr. Kurimský chotár sa rozprestiera na hnedých lesných pôdach na zvetralinách flyšového podložia, ktoré patria k málo úrodným. Nevhodné pôdne podmienky čiastočne vyrovnávajú pomerne priaznivé teploty a zrážky počas vegetačného obdobia, ktoré často majú podobné hodnoty ako v Košiciach alebo na juhozápadnom Slovensku okolo Nitry či Piešťan. Zdá sa, že práve väčšia nadmorská výška a nevhodné, málo úrodne pôdy, obmedzovali v dávnej minulosti trvalé osídľovanie opierajúce sa o roľníctvo.
Kurima a jej okolie bola údolím Tople spojená s Východoslovenskou nížinou, na ktorej prví roľníci zakladali polia a osady už asi v priebehu 6. tisícročia pred Kr. Na Východoslovenskú nížinu roľníctvo a chovateľstvo sa rozšírilo pozdlž Tisy z oblastí centrálneho Balkánu a juhovýchodnej Európy. Pri jednoduchých spôsoboch zakladania polí klčovaním a vypaľovaním lesov pestovanie obilia bolo iste náročným procesom a darilo sa len pri optimálnych pôdnych a klimatických podmienkach. Iste aj preto osady prvých roľníkov na východnom Slovensku počas kultúry s východnou lineárnou keramikou prvých 200 až 400 rokov sa zakladali len na Zemplíne a v Košickej kotline, a len neskôr okolo Prešova. Pozdlž Ondavy a Tople pravdepodobne až koncom tohto obdobia sa roľníctvo a chovateľstvo rozšírilo na územie okolo Sečoviec a Vranova nad Topľou s najsevernejším náleziskom v obci Soľ. Úzka dolina Tople severne od Hanušoviec nad Topľou ostala v priebehu staršieho neolitu asi neosídlená.
Až roku 1993 účastníci spomenutej poľsko-slovenskej expedície mali úspech a v Kochanovciach objavili osadu z obdobia bukovohorskej kultúry zo stredného neolitu. V priestore medzi obcami Harhaj, Kochanovce na juhu a medzi Kurimou a Dubiným na severe, prevažne po pravej strane Tople, sa rozprestiera nízkopoložená pomerne rovinatá kotlina, zvaná kurimská brázda, členená pravobrežnými prítokmi potokov, ktorá v porovnaní s inými úsekmi doliny Tople asi bola vhodnejšia na pestovanie obilia. Osada v Kochanovciach sotva bola jediná v tejto oblasti, preto možno očakávať podobné náleziská aj inde na okolí, azda aj v Kurime. V každom prípade znalosť pestovania obilia a chovu zvierat podľa najnovších datovacích metód v dobe okolo 5 000 rokov pred Kr. sa rozšírila aj do okolia Kurimy a je asi len otázkou času, kým sa objavia ďalšie podobné osady. Bola to doba maximálneho rozkvetu neolitických kultúr a pravdepodobne i doba optimálnych klimatických pomerov, keď aj na menej hodnotných pôdach sa dalo pestovať obilie.
Ako už bolo spomenuté, bol to V. Budinský-Krička, ktorý r. 1940 preskúmal vo východnej časti kurimského chotára v priestore Blatného vrchu nad Kožanami mohylové hroby kultúry východoslovenských mohýl z neskorej doby kamennej (eolitu). Mohyly sa zachovali ako pravidelné kopcovité násypy priemere 10-15 m a vysoké 0,5-1,5 m, no mohyla 6. z Kurimy, zistená v lese, bola vysoká až 1,84 m. Ich pôvodný priemer bol menší a výška zasa väčšia. Mohylový násyp sa navršoval spravidla na úrovni terénu, len výnimočne na iných náleziskách sa približne v strede mohyly našla plytká hrobová jama. Novšie výskumy doložili, že mohylu ohraničovala kruhová palisáda s kolmi v jednotlivých kolových jamách alebo v palisádovom žľabe.
Samotné teleso mohyly sa potom nasypávalo popri palisáde a v spodnej časti malo pôvodne valcovitý tvar. Mŕtvi sa ukladali do hrobu, nad ktorým sa navršovala mohyla viacerými spôsobmi. V jednej z kurimských mohýl na rozhraní násypu a ílovitého podložia sa našli na troch miestach zvyšky zuhoľnateného dreva a na jednom z miest bola aj do červena prepálená hlina so zvyškami uhlíkov. Na žiarovisku sa našli zvyšky prepálených ľudských kostí, aké boli aj pri jednej skupine uhlíkov. Pravdepodobne išlo o žiarovisko, na ktorom sa zomrelí spopolňovali a zvyšky hranice, uhlíky i fragmenty prepálených ľudských kostí, boli asi rozmiestnené na viacerých miestach. V ďalšej mohyle vysokej 1,75 m sa našla na dne vrstva prepálenej hliny a drevených uhlíkov na veľkej ploche, ale nenašli sa žiadne prepálené kosti.
Opísané mohyly a z nich pochádzajúce nálezy sú jediným zdrojom informácií o živote a činnosti v nich pochovaných ľudí, ktorým ich pozostalí prejavovali mimoriadnu úctu. Nepoznáme osady budovateľov mohýl a nemáme doklady o ich hlavnej výrobnej činnosti, ktorá bola hlavným zdrojom ich obživy. Môžme sa len domnievať, že išlo o roľnícko-pastierske kmene. Roľníctvo v našich prírodných podmienkach muselo intenzívnemu pastierstvu predchádzať. Najprv sa totiž musela vel'ká časť krajiny odlesniť, obrábať a postupne vytvoriť podmienky na pasenie dobytka, oviec a kôz, ako i na získanie sena na kŕmenie cez zimu. Išlo o pomerne dlhodobý proces. Roľníctvo i chov zvierat sa pravdepodobne rozvíjal vo vyváženom
pomere. Podľa 'drevených uhlíkov na žiarovisku v mohylách, v' ich okolí prevládal dubový a bukový les, doplnený hrabmi; chýbajú uhlíky z ihličnatých stromov.

*Informácie boli prebraté z publikácie Na rodnom grunte, Autor: doc. PhDr. Jozef Hvišč, CSc. a kol., 1. vydanie, vydal: TeLeM, TLM s.r.o., Liptovský Mikuláš pre Obecný úrad, Kurima, rok vydania: 1995,

 

right panel

Hlásenie obecného rozhlasu

Link na registračný formulár zasielanie sms tu...
Ikona dotaznik

Rozhlas

Hlásenie obecného rozhlasu si môžete vypočuť po kliknuti na ikonu

Pridali sme nové videa
z pamiatok Kurimy
a
z Dni Kurimy.

Môžete si ich pozrieť vo videozóne, alebo kliknutím na tento odkaz

Klik tu...

Kontakt
Obec Kurima
ul. Klepár 1
086 12 Kurima
mail: kurima@kurima.eu
mail: ou@kurima.eu
internet: www.kurima.eu
IČO: 00322245
DIČ: 2020623209
Bankové spojenie:
SK11 5600 0000 0036 2111 3001

Bulletin o našej obci v digitálnej podobe

Buletín

Fond

Pečať rozvoja
obcí a miest 2016

Fond

Čítaj viac...

Náš partner


Moszczenica

Družobné podujatia
Základné informácie
Okres: Bardejov
Mikroregión: Stredná Topľa
Prvá písomná zmienka: 1270
Nadmorská výška: 207 n.m.
Počet obyvateľov: 1114
Výmera katastra: 1589 ha

Zaujímavé odkazy
http://www.saris.eu.sk/kurima/
http://kurima.e-obce.sk/
http://www.malovanemapy.sk/ horny_saris/
http://uzemneplany.sk/

Ďalšie odkazy

Kliknite pre načítanie mapy
Interaktívna maľovaná mapa Bardejov a okolie

MAPA: © Vydavateľstvo CBS
www.malovanemapy.sk